Zvodnosť sama (príbeh vo veršoch)

1. června 2010 v 12:31 | rainorchid |  Básne
Bol to život, aký by chcel každý
pohodlím a bohatstvom obdarený.
Oslavy každý deň,
s vierou, že nikdy nepominiem.

Sedel som za stolom prestretým,
obklopený všetkým dobrým.
Veľký králi vedľa mňa sedeli
a s úsmevom víno dobré popíjali.

Hudba veselá v pozadí hrala
a tanečnice s klaunami vítala.
Môj zrak spočinul len na jednej,
nie na tanečnici obyčajnej.

Čierne priliehavé šaty,
jej obrysy ladné vykreslili
a maska farebná, čo jej tvár ukrývala
na mňa tajomnosťou pôsobila.

Blížila sa ku mne a tep sa mi zvýšil
akoby som ešte ženský chtíč neutíšil.
Čaro jej pohybov ma uchvátilo
až sa mi pred očami zahmlilo.

Takmer som si ani nevšimol,
aký zaslepený som bol.
Veď dýku z rukáva vytiahla
a do pohára pri pití mi ju hodila.

Stráže sa za ňou rozbehli
no dohoniť ju nevedeli.
Aj ja som šiel za nimi rozzúrený
a videl som ako boli ňou stráže oklamaný.

Oni do prava
a ona do ľava,
len ja som sa za ňou vybral,
a na balkón mojej komnaty dostal.

Možnosť úniku odtiaľ už nemala,
a tak sa do súboju so mnou pustila.
Pri jednom útoku
som jej švihom meča rozbil masku.

Srdce ma znovu zradilo,
keď jej tvár uvidelo.
Aj keby sa s ňou anjeli o krásu bili,
nikdy by ju v nej nedohonili.

Útok ďalší
stal sa jej osudný,
z balkóna by zletela,
keby sa o moju ruku nezachytila.

Bez váhania som ju vytiahol
a telo k telu pritisol.
Hľadel som jej do očí
a znovu som sa cítil v jej zajatí.

Za dverami počul som stráže
a povolil zovretie náhle.
Vtedy mi z náručia vykĺzla,
a ako dym zmizla.

Zostal som tam sám so srdcom udivením,
a možno i uboleným,
že to zase Žena,
zvodnosť sama ma dostala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.