Sen, vďaka, ktorému som ťa vypustila z hlavy

11. června 2010 v 15:50 | rainorchid |  Príbehy
... bez problémov som sa dostala na tribúnu. Táto strana nebola taká preplnená divákmi, čo robilo moje maskovacie oblečenie dosť nápadné. Mala som na sebe veľký hnedý plášť s kapucňou, len blbec by si ma nevšimol. No snažila som sa nevšímať si pohľady okolitých ľudí a sústrediť sa na svoju úlohu.

Dostala som príkaz sledovať tučného Tonyho Parkera, známeho hekera, ktorý teraz vpredu do seba pchal popcorn. Jedol ako nenažraná sviňa. Popcorn, ktorý sa mu nevmestil do úst mu už pokrýval celé chlpaté brucho.

Vtom sa udialo to, na čo reagovať vás ani na tom najlepšom výcviku nevedia naučiť. Dole na štadión vyletel Peter Ryback, môj bývalý, na svojej hlučnej motorke. Predvádzal sa pred burácajúcim davom na jednom kolese, diváci ho prste milovali. Stal sa jednou z atrakcií nočnej motorkárskej šov.

Ihneď ako som ho zbadala, som si natiahla kapucňu na úroveň očí a otočila som sa bokom k štadiónu. Pravdepodobnosť, že si ma všimne, bola takmer nulová, ale môj strach ma ubíjal až natoľko, že krik šalejúcich divákov pre mňa utíchol a počula som len ako mi búši srdce. Videla som ako si dal dole čiernu prilbu a s tým jeho zvláštnym natešeným výsmešným úsmevom sa pozrel smerom ku mne.

Mohutný chlapík, čo sedel vedľa mňa si všimol ako som zbledla. Začal si ma obzerať a v tom mu svitlo, kto som. S krikom sa postavil a ukazoval na mňa.
"Tu je Mary-Jane!" úplne vydesená som ho schmatla sa tričko, stiahla na miesto a nervózne som sa obzrela. Každý bol totiž zvedavý na Rybackovu bývalú frajerku, po tom škandále ako sme sa rozišli. Preto mi odľahlo, keď som zistila, že tomu chlapíkovi nikto nevenoval pozornosť.
"Jeho nezaujímam..." odvetila som mužovi vážne, aby ma už netýral a na jeho tvári sa po chvíli zjavil nečakaný súcit a neochotné pochopenie.

Ale vtom dole nastal zmätok, a keď som sa pozrela pred seba, uvidela som Petra, ktorý kráčal po tribúne smerom ku mne. Čupol si predo mňa a ja som sa naňho len zdesene pozrela.
"Ahoj," povedal láskavo a chvíľu mi hľadel do očí. "Neskrývaj sa,..." povedal ticho a načiahol sa ku mne, že mi dá dole kapucňu, ale ja som sa posunula dozadu. Na to jeho ruka zastala. Neviem nakoniec prečo, ale som si ju sama pomaly sňala.

Keď mi kapucňa padla na ramená, odkryli sa moje husté vlasy a prvýkrát som videla v Petrovej tvári údiv, bolesť a cit. Náhle sa usmial, ale ja som mu úsmev nebola schopná opätovať. Odhodil ma od seba, keď som mu nebola dosť dobrá a teraz, keď som sa zmenila, tak sa na mňa zrazu pozeral takto! V tej chvíli som ho nebola schopná ani milovať ani nenávidieť, cítila som len ľútosť voči sebe samej.
Prvýkrát som cítila, že som si nezaslúžila to, čo mi spravil a už som sa neobviňovala za to, čo sa stalo a preto som mu bola schopná pozrieť do očí.
"Už nechcem aby sme sa stretli... už ťa nikdy nechcem vidieť," a na to som odbehla so slzami v očiach...

Keď som sa v to ráno prebrala zo sna, usmievala som sa. Vedela som, že som sa s tým, čo mi Peter spravil v realite, konečne vyrovnala, a takto sa uzatvorila jedna kapitola v mojom živote.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.